Vitaj

 


Po deaktivácií môjho predošlého blogu mi prišlo neskutočne veľa správ prečo som to spravila, čo sa deje a pod. Zostala som prekvapená, kto všetko ste mi napísali a hlavne čo ste mi písali - toľko milých slov a správ mi neprišlo ani na narodeniny :D Zakaždým ma poteší, keď si uvedomím ako veľa ľudí ma číta a komu všetkému dokážem pomôcť. Ste super, ďakujem.
Viete...Potrebovala som oddych. Potrebovala som súkromie. Potrebovala som si ujasniť veci, pripomenúť si kto som a čo chcem. Potrebovala som sa zbaviť nátlaku, očakávaní - od druhých aj od seba samej (hlavne od seba samej). Potrebovala som byť jednoducho offline. A dopriala som si všetok čas, ktorý som potrebovala.
Prečo hneď nový blog? Hmmmm...úprimne?  Pretože som počítačový antitalent a po deaktivácií blogu nafialovo, ho neviem znova prepnúť na aktívny. Preto :D Každopádne, ak sa mi ho niekedy ešte podarí spojazdniť, budem rada, pretože tam mám zopár článkov, ktoré fakt stoja za to (...veď viete :) ), ktoré sú hodné byť na svetle sveta; články, ku ktorým sa občas spätne vrátim aj ja sama a motivujem sa - sama sebou. A chcem aby ste sa k nim mohli vrátiť aj vy a prečítať si ich, kedykoľvek to budete potrebovať.
Čo sa týka tohto blogu - momentálne vám neviem konkrétne povedať, o čom budem písať, ani ako často. Nechcem sa škatuľkovať, byť pod nátlakom ani vytvárať očakávania. Jednoducho len cítim v kostiach, že som opäť pripravená písať a dávať von všetky tie myšlienky, ktoré sa mi kumulujú v hlave (nielen) počas dlhých nedeľných behov. Chýbalo mi to. Chýbalo mi blogovanie písanie článkov, ktoré potešia dušu a obohatia život. Aspoň dúfam :))))
A práve preto, práve teraz, píšem.
A budem.
Tentokrát sa už nenechám odradiť.
Tentokrát robím veci inak.

 


"Aj keď je to posledné mesiace ťažké a ja mám pocit, že viac padám na hubu ako kráčam vpred, neprestanem. Lebo, kámo, poznáš ten pocit keď bežíš pri východe slnka a svet je malina? Keď beháš úseky na tartane a cítiš sa ako Ježiš, keď kráčal po vode? Keď posúvaš hranice svojich možností? Ten pocit, keď ideš dlhý tempáč a trháš asfalt? Keď cítiš v sebe život, chceš bežať čo najrýchlejšie a nikdy neprestať? Keď ťa zavalí toľko endorfínov, že chápeš prečo ľudia berú drogy? KEĎ VIEŠ, ŽE TOTO JE TO, ČO ŤA DOSTALO ZO SRABU A ZACHRÁNILO TI ŽIVOT, DOSLOVA???!!
A ja nedokážem prestať. Ja sa proste nedokážem vzdať. Nedokážem sa vykašlať na svoje sny a zostať na dne. Nedokážem neskúsiť to znova.
NEDOKÁŽEM TO NEDOKÁZAŤ."

Tak zasa nabudúce,

-Z.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky