zranenia (a ako sa z nich nezblázniť) #lifeofarunner


 Bol to šok. V jednom momente zdravá, na vysokohorskom sústredení, v kolotoči dvojfázových tréningov prípravy na Majstrovstvá Európy. V ďalšom momente neschopná prejsť z postele do kúpeľne bez revania od bolesti.  Vtedy mi to pripadalo ako zrada z nebies, ako koniec sveta, veď,do kelu blíži sa vrchol sezóny a ja nemôžem behať??!! Je toto koniec sveta, alebo čo??!! Milión výčitiek,  neistota, strach, hnev a to celé obalené vo vrstve zúfalstva. Niekde tam, za tým, bola skrytá tichá slabá nádej, že možno to za pár dní prejde a ja tú európu predsa len stihnem... haha, to určite.


Takmer každý športovec počas svojej kariéry prekoná zranenie – viac či menej závažné. Ale aj tak ľudia často nerozprávajú o tom, aké príšerne psychicky ťažké je byť mimo, byť zranená. Nemôcť robiť, čo najviac miluješ. Vidieť ostatných behať, športovať, napredovať, zlepšovať sa, baviť sa, pretekať, zatiaľ čo ty nemôžeš  je... náročné. Hlavne zo začiatku. Ja osobne som to nezvládala, absolútne. Odizolovala som sa od okolitého sveta a diania a sociálnych sietí a trvalo mi dobré 3 týždne, pokiaľ som začala dýchať a veci vidieť z inej perspektívy.  Bolo to moje prvé vážnejšie zranenie a nevedela som, čo robiť, ako robiť, prečo robiť. So sebou, so zdravím(?), so životom. Reálne aplikovateľné rady na moju situáciu sa vynárali len veľmi postupne a hlavne som sa cítila byť na všetko sama...

A preto píšem tento článok.
Pre tých, ktorí sa pýtajú.
Pre tých, ktorí to potrebujú.
A pre seba, takisto...

Dôležité upozornenie: v žiadnom prípade NIE SOM lekár ani odborník a všetky nasledujúce informácie pochádzajú čisto z mojej osobnej subjektívnej skúsenosti a nadobudnutých vedomostí.



Ok. Zraníš sa. Najprv nastáva fáza paniky a zúfalstva, ktorú som opísala vyššie. Tá poľaví. Prejde. Predýchaš to. A potom, potom prichádza fáza pátrania.

Prvý dôležitý bod a esenciálna otázka
  • ČO Ti vlastne je?
Alfa a omega všetkého.
Základ celého ďalšieho postupu.
Niekedy je to veľmi jednoduché. Ale niekedy ti ani lekári, ani špecialisti ani vyšetrenia ani žiadne zobrazovacie metódy sveta nedokážu povedať, čo sa stalo a kde je problém. Všetko sa javí byť bezchybné až na to, že ty nemôžeš behať... to bol aj môj prípad. Ale netreba sa vzdávať. Keď zlyhá „klasika“ ešte vždy ti môže pomôcť alternatívna liečba a vyšetrenie. Mne osobne pomohla Tradičná čínska medicína a jej princípy a postupy liečenia. Je to úplne niečo iné - od prístupu k pacientom, štýlu vyšetrovania, až po liečebné techniky, filozofiu a následnú prevenciu 
  • PRÍČINA zranenia
Okej, tak už vieš čo ti je... ale vieš aj prečo sa ti to stalo? Akože tá reálna príčina, ktorá za tým je, nie tá „nešťastná náhoda“ či „nepriazeň osudu“ ani „proste to tak je“.
Je tvoj problém spôsobený zlou životosprávou? Pretrénovaním? Neadekvátnym nárazovým zaťažením? Nedostatočnou či nekvalitnou výživou? Zlou technikou? Nesprávnou teniskou? Je to psychosomatického pôvodu? 
Je to extrémne dôležité zistiť, pretože bez príčiny nevieš, čo zmeniť. Ja osobne verím v to, že zranenia sú iba zúfalý výkrik tela „POZOR, niečo robíš veľmi zle“ a vždy, vždy vždy VŽDY nás majú niečo naučiť a niečo nám dať. Nejde iba o to prečkať určité obdobie, poležať si a vrhnúť sa späť do tréningového procesu presne ako predtým, s takým istým nastavením seba aj svojho prostredia.. Takže, hľadaj. Spýtaj sa sám(a) seba aké konkrétne činy, zvyky, či zmýšľanie vyústili do tejto konkrétnej situácie. Čo ťa dostalo tam, kde práve si.
 A keď nájdeš, tak... (ďalší bod)


  • VZDELÁVAJ SA
Do hĺbky. Naštuduj si súvislosti a kritickým pohľadom zhodnoť svoje žitie, bytie, zmýšľanie a športovanie. Jedine ak to celé pochopíš a poučíš sa zo svojich vlastných chýb, jedine vtedy sa vyhneš v budúcnosti podobným zbytočným zraneniam. Lebo ak sa ti to deje zas a znova a stále, očividne si sa ešte nenaučil(a) svoju lekciu.
A, prosím, nepovažuj wikipédiu, ťaháky.sk, ani články na Modrom Koníkovi za spoľahlivý zdroj informácií. Máme šťastie, že žijeme v dobe, kedy prístup k informáciam je takmer neobmedzený a je len na nás v akej miere to využijeme - knihy, kvalitné články, štúdie, podcasty - všetko to tu je.



Fáza pátrania sa vždy čiastočne prekrýva s fázou oddychu
  • ODDYCH
:)))) áno. Ja viem.
JA VIEM. 
DOBRE!!!
Viem, čo si myslíš. 
Áno, je to normálne,  každý športovec to tak má.
Náš šport je naša zdravá závislosť. Či už on sám o sebe, či už ten pocit počas, po, či už ten mentálny aspekt...Je to časť našej identity a toho, čo sme a kým sme. Sme zvyknutí stále niečo robiť, sme zvyknutí na určitý stupeň únavy a zrazu keď je namiesto týchto vecí iba prázdno, to odporučenie/príkaz  „oddych na lôžku“ nám pripadá ...nesplniteľné.
Ale ono to ide. Ono to MUSÍ ísť. A je to len tak ťažké, ako si to v svojej makovici každý spraví. V určitej fáze zranenia je oddych od fyzickej aktivity absolútne nevyhnutný. Esenciálny. Telo sa potrebuje dať dokopy. Potrebuje sa vyliečiť. A tvoja povinnosť je mu v tom pomôcť.

Potrebu spánku a jedla musím zdôrazniť. Hlavne to jedlo...Prosím, jedzte. Ja som určitý čas mala úplne nezmyselné a neopodstatnené výčitky ohľadne jedla, lebo veď netrénujem, tak načo, že. Ale to je taká blbooosť. Jesť treba. Jedlo je fajn :)) Nie je len palivo na tréningy, ale je to aj pomôcka ku vyliečeniu.  Vhodný výber v závislosti od tvojho fyzického problému (ja to riešim cez princípy TČM), správna kvalita a dostatočné množstvo. A niekedy je jedlo príčina problému, takže pay attention to yourself.




  • ŽIVOT
Najlepšia stratégia ako sa nezblázniť, je brať celú svoju situáciu ako možnosť venovať sa ostatným aspektom svojho života, ktoré zvyčajne zanedbávaš, či odsúvaš na druhú koľaj kvôli tréningom. Najlepšie sa vrhnúť na niečo totálne mimo behu, niečo, čo ti zamestná hlavu, pri čom stratíš pojem o čase a čo ťa baví, bez ohľadu na výsledok, či výkon. A ak nevieš, čo to u teba je, tak... skúšaj zaradom všetko :)))


  • MEDITÁCIA
Prosím, neprestaň teraz čítať :D Meditácia je kľúčová, nielen na ceste ku vnímaniu samého seba. Lol, znejem ako nejaký plešatý guru po 6 ročnom pobyte v mníchmi v kláštore :D Ale seriózne. Meditácia je viac ako potrebná. Mne veľmi pomohla a pomáha. Nemohla som trénovať telo, tak som trénovala a trénujem hlavu. Hlavne v tie dni, keď mám nechuť si sadnúť a v tichu byť so sebou a vnímať život a svoje telo.  Meditácia dáva perspektívu. Potrebný nadhľad nad životom. Bod kľudu pomedzi zmesku pocitov a zmätených myšlienok. Možnosť dýchať.
(Vrelo odporúčam appku Headspace)

fotka desivejšia ako by bolo potrebné
  • GRATITUDE JOURNAL/PRACTICE 
Gratitude, alebo aj vďačnosť. Sú aj výskumy ako veľmi pomáha denné písanie si 3 vecí, za ktoré si vďačný; ku spokojnejšiemu, šťastnejšiemu a kľudnejšiemu životu. Možno si teraz hovoríš, že byť naivným optimistom ti k ničomu nepomôže. Ale ja teraz nehovorím o ružových okuliaroch a odmietaní videnia, toho čo tu je. Hovorím o vážení si toho dobrého, čo v živote máme J
Ja keď som mala zo začiatku svoju „opúšťaciu fázu“ (nič pekné), tak som mala tendenciu sa ľutovať, rozmýšľať nad tým, v akej zlej situácii som sa ocitla, že tým zranením iba strácam, že veci mohli byť lepšie ... ale čo keď to, čo sa udialo, bola tá najlepšia možná varianta? Do kelu s ľútosťou, sťažovaním sa  a rozmýšľaním „čo keby“.
Vždy sa dajú nájsť veci, ktoré sú pichliač v zadku.
Niekedy ten zmysel v udalostiach v živote hneď nevidíme, ale ono zakaždým sa to deje pre niečo.
A  zakaždým je treba hľadať svetlú stránku života. Hľadať pozitíva. Byť vďačná. Za to, čo mám a ešte dôležitejšie - za tých, čo mám okolo seba.
V ťažkých chvíľach zistíš, kto je ozajstný parťák do dažďa. (Týmto ďakujem všetkým mojim fellas, ktorí pri mne stáli keď som to najviac potrebovala <3)
moj supporter numero uno


Po fáze paniky, fáze pátrania a fáze oddychu, prichádza fáza konania. 

  • FYZIOTERAPIA, LIEČENIE A ALTERNATÍVNE TRÉNINGY
Tvoje zranenie ti odhalilo tvoju slabinu a  teraz je treba na nej začať pracovať.
 Podľa hesla „Rob čo môžeš, s tým čo máš“.
Sú priehrštia možností (áno, už aj na slovensku) ja spomeniem iba to, čomu som sa posledné mesiace venovala ja (po 3 týždňoch oddychu na lôžku, btw).  Stavila som na klasiku cvičenia  s fyzioterapeutkou (kks, kto by povedal, že bude treba 2 mesiace práce, aby som vedela správne zaktivovať medzilopatkové svaly), denné cvičenia:  S-M systémom (najprv pod dohľadom!!!!!), kompenzačné cviky (takisto pod dohľadom), strečing a jóga, rolovanie nôh, masáže. Okrem toho mi neskutočne pomáha akupunktúra – napichanie ihiel do tela nie je vôbec také hrozné ako sa zdá a je to vlastne celkom cool zážitok J. Super sú aj lymfodrenáže – nie každá masáž musí kruto bolieť, aby bola účinná ;) A kryoterapia!!!! Veľké áno.
 A spolu s tým postupne aj alternatívne tréningy – ktorých rozmer aj obsah závisí od tvojich konkrétnych možností. Pre mňa to bolo ( a je) plávanie, bajk trenažér a posilka, až dokým telo nebude 100% zvládať čiste bežecké tréningy.
(Plus, ono nie je na škodu tieto srandy v istej miere trvalo zaradiť do svojho tréningového plánu ;) )


  • TRPEZLIVOSŤ
Toto je môj posledný „tip“.
Neponáhľaj sa späť do tréningu s nedoliečeným zranením. Nesnaž sa začať tam, kde ťa vyplo. Nesnaž sa ísť do toho presne tak isto, ako predtým... (viď body 2 a 3). Riskuješ, že žmurknutím oka ťa to odteleportuje do fázy ďalšieho zranenia. Možno ešte vážnejšieho alebo dokonca chronického. A to nechceš. Nestojí to za to. Dopraj si čas. Všetok čas na svete, ktorý len potrebuješ. Na úplné vyliečenie (tela, duše aj hlavy). Nemáš sa kam ponáhľať. Nič, absolútne nič ti neutečie. A aj keď máš pocit, že áno, tak ver tomu, že pokiaľ vytrváš, tak príde ešte niečo omnoho lepšie.

Na záver pripájam môj instagramový príspevok z nedele 10.februára
Get up, dress up, show up. And never give up. 🏃‍♀️⚡(picture  is from U23 European Championship)
Sometimes, it's not great. Not good. Not even okay. Physicaly. Mentaly. Or both... I could start feelin sorry for myself or getting frustrated. But today, I am just incredibly thankful. 
Thankful for getting back into training after injury. Thankful for the pain-free runs. Thankful for re-discovering my love and passion for running. Thankful for re-gaining my mental toughness to push through the hard work. 
Thankful for all the wonderful people supporting me all along the way ❤ Thankful for being reminded that the most important thing is to be patient and stay positive. Consistent. Committed. 
And believe in yourself. No matter what.
'Cause it's all worth it..
#bounceback #keepbouncing#comebackstronger #runnerslife#inittowinit #strongerthanbefore#healthyisfast #mentalhealth #nafialovo

ME U23 Bydgoszcz, foto: P.Uhrin


Tak zasa nabudúce,

-Z.



Komentáre

  1. Úplně si vybavuji, jak jsem se po zranění vrátila k běhání a během prvního týdne ležela po špatném šlápnutí v blátě na zemi, brečela jsem jak malá holka, že zas nebudu moct běhat. Naštěstí dobrý, ale ten strach se vůbec zvednout a zjistit, co všechno jsem si zase zničila...

    Káča
    http://kacahanova.cz

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky